Aktuálně na nebi…

Letný Slnovrat – 20. jún 2020 23:44

Tohtoročný Slnovrat, teda deň, keď je energia Slnka najsilnejšia z celého roka, deň je najdlhší, je najviac svetla a najmenej tmy, má úplne jedinečnú energiu. Keď som sa naciťovala na energiu tohto sviatku, uvedomila som si, že všetky slnečné zastavenia za uplynulých šesť mesiacov sa niesli v úplne inej energii, než sme zvyknutí. Chápem, že Jupiter v Kozorožcovi nepodporuje divoké oslavy a učí nás skôr skromnosti, disciplíne a trpezlivosti, ale tieto prejavy ma ešte stále prekvapujú… Je teda možné, že oslavy tohtoročného Slnovratu budete mnohí vnímať inak… možno budete cítiť väčšiu potrebu zvnútornenia, či dokonca samoty, alebo kruhu rodiny…

Naši predkovia oslavovali Slnovrat ako okamih, keď sa Matka Zem pokloní Slnku, keď uzná jeho mužskú tvorivú silu a prejaví úctu a vďačnosť za to, že vyživuje jej plody, ich spoločné deti… Ukáže mu, predvedie, čo všetko spolu od Jarnej Rovnodennosti dokázali, koľko semienok vyrástlo a vykvitlo, a prvé z nich už začínajú prinášať plody. Matka Zem uznáva dôležitosť Otca Slnka a v okamihu Slnovratu ho korunuje za kráľa, ochrancu, tvoriteľa, pretože všetka jej vyživujúca sila by nestačila na vytvorenie plodov bez jeho tepla a svetla. Semienka v jej lone by odumreli, keby ich slnečné lúče nevytiahli z tmy na svetlo…

V deň Slnovratu sa odjakživa oslavovalo svetlo, mužská tvorivá sila, dávalo sa uznanie a úcta všetkej práci, ktorú sme urobili od Rovnodennosti, uctievali sa mužské kvality a schopnosti – iniciatíva, odvaha, sila, pracovitosť, bez ktorých by sme nevypestovali úrodu. Toto obdobie je oslavou vyžarovania našej sily, zdieľania nášho svetla s komunitou, tvorivých schopností a darov a uctenia Majstra-tvoriteľa – toho aspektu v nás, ktorý nám dáva schopnosť, zhmotniť naše nápady, inšpirácie a vhľady.

Letný Slnovrat v tomto roku prebieha súbežne s energiou Novolunia v Rakovi a úplným zatmením Slnka. Keďže je Slnovrat oslavou nášho vnútorného vyžarovania, zatmenie Slnka mu dodáva veľmi zvláštnu kvalitu. Čo je to zatmenie? Je to okamih, keď sa Luna postaví medzi Slnko a Zem … medzi naše ľudské, pozemské Ja a naše božské Ja sa postaví naše podvedomie so všetkými potrebami, podvedomými zápismi, programami, ale aj zraneniami. Z pohľadu Zeme, teda nášho ľudského Ja, zatieni naše podvedomie naše Slnko, teda naše božské vyžarovanie a naše ľudské Ja uvidí len tmavý kotúč a žiaru okolo Slnka – koronu.🙂 Celkom by ma zaujímalo, koľkokrát sa nám ešte pripomenie téma korony – koruny, žiary, vyžarovania, ale aj korunnej čakry a nášho spojenia s božským Ja.

Pamätáte si, ako nás v detstve učili, že počas zatmenia sa nemôžeme pozerať priamo do Slnka, pretože môžeme oslepnúť? Museli sme sa pozerať cez tmavé sklo, filter, aby nás Slnko, zdanlivo ukryté za Lunou, neoslepilo… Táto téma sa otvorí počas tohto Slnovratu, hoci v našich krajoch zatmenie vidieteľné nebude, týka sa nás všetkých a vedie nás k pochopeniu nášho vnútorného Slnka. Dostaneme príležitosť, uvidieť, ako vidíme svoje Slnko, svoje božské Ja, či dokážeme uvidieť cez tiene svojho podvedomia svoju žiaru – koronu, korunu… a cez aké filtre sa pozeráme na svoje svetlo v strachu, že nás oslepí. Cez aké filtre sa pozeráme na zatmenia našich blízkych?

Dostávame príležitosť, pochopiť, že celý náš doterajší život, ale aj existencia ľudstva, bola érou zatmenia Slnka – že naše nevedomé, nezvedomené aspekty a tiene, vzniknuté z nenaplnených potrieb a utŕžených bolestí, zatieňovali naše vnútorné Svetlo. Že zo všetkého, čo sme sem, na našu milovanú planétu, Matku Gaiu, prišli žiariť a odovzdávať, sme boli schopní uvidieť len okraj… a aj na to málo žiary sme sa museli pozerať cez filtre. Teraz nám slnovratové zatmenie ponúka príležitosť, pozrieť sa na tento starý model novými očami – pochopiť, že naše božské Ja, naše vnútorné Slnko, stále z opačnej strany osvetľuje naše tiene, a možno je potrebné, aby sme sa na tento úkaz pozerali opačne…

Aby sme, namiesto strachu z oslepnutia od svojej vlastnej žiary, nechali naše svetlo, aby osvetlilo tieň podvedomia, aby nám ukázalo všetky zranenia, potreby, túžby, ktoré stoja medzi ľudským a božským Ja, aby ich obe naše dvojičky presvetlili a objali. Máme príležitosť, pochopiť, že tieň, stojaci medzi naším ľudským a božským Ja, neslúži na to, aby ich oddeľoval, ale na to, aby bol presvetlený a rozpustený v ich vzájomnom objatí. Aby sa nám to podarilo, musíme sa sústrediť na žiaru – koronu, ktorú vidíme okolo našich tieňov a neustále si uvedomovať, že za tieňom je naša skutočná podoba, tá časť nás, s ktorou sa potrebujeme spojiť. A na to, aby sme sa s ňou spojili, sa musíme priblížiť k tieňu, ktorý odmietame, pritisnúť sa k nemu, objať ho… a vtedy sa z druhej strany tieňa pridá naše božské Ja, chytí naše ruky a v spoločnom objatí rozpustíme tiene…

Nie je náhoda, že sa Slnovrat a zatmenie odohrajú súčasne s Novoluním v Rakovi, ktoré je vždy okamihom znovuzrodenia vnútorného dieťaťa. Celé slnečné obdobie Raka je zasvätené archetypu Deméter – bohyne materstva, plodnosti a úrody, ktorú Gaia prinesie len v spolupráci s človekom, len vtedy, keď človek zaseje semienko a prispieva svojou energiou, prácou, starostlivosťou… Nasledujúcimi štyrmi týždňami nás bude Deméter sprevádzať a zahŕňať svojou materskou, vyživujúcou energiou, poskytne nám podporu, aby sme sa stali láskavými matkami svojmu vnútornému dieťaťu.

Keď mýtická Deméter, ktorá bola stelesnením Materstva, výživy, starostlivosti, patrónkou pôrodných babíc a rodičiek, ale aj bohyňou úrody, zistila, že jej milované dieťa, Persefóna, bola unesená Hádom do podsvetia, prejavila svoj ničivý materský aspekt. Ten, ktorý má v sebe každá žena a matka – v bolesti a utrpení prestala poskytovať vyživujúcu silu a ľudia hynuli, matky umierali pri pôrodoch spolu s deťmi, úrodu zničili dažde z Deméteriných sĺz, domy ničili otrasy jej hnevu a na Zemi zavládol hlad a nešťastie. Až, keď bol Hádes prinútený, vydať Persefónu (ktorá s ním ale podľa mnohých verzií žila skutočne z lásky a mala v podsvetí svoje dôležité miesto) a Deméter sa s ňou opäť stretla, na Zem sa vrátila hojnosť úrody a požehnanie nového života.

Deméter, ako naša vnútorná matka, nás bude sprevádzať znovuzrodením, či skôr znovuobjavením nášho vnútorného dieťaťa. V uplynulých týždňoch sme mnohí zažívali otváranie zranení, vyplavovanie emócií a odplavovanie toxických nánosov nevšímavosti a ignorovania seba samých, plakali sme nad stratou vnútorného dieťaťa v temnom podsvetí. Vždy pred Novoluním v Rakovi sa vyplavuje téma prijatia a prijateľnosti – akí sme boli prijatí a prijateľní ako deti, ktoré aspekty nášho vnútorného dieťaťa sme pochovali zaživa, pretože neboli „prijateľné“ – a ony čakajú v podsvetí, kým ich opäť vytiahneme na svetlo a objímeme. Tému prijatia a prijateľnosti som opísala v príspevku k Novoluniu pred rokom a, aby som sa neopakovala, prikladám pôvodný príspevok
https://www.facebook.com/…/a.409286552750…/929050927440896/…

Ako vždy, keď som pripravovaná na zdieľanie príspevku, sa aj mne otvárajú moje osobné témy – tentokrát som dostala silnú lekciu cez môjho syna. Táto skúsenosť mi ukázala môj skrytý prístup k sebe, ktorý som sa naučila v detstve a potrebovala som zažiť „zatmenie“, aby som ho uvidela… Od detstva som cítila hlboký vnútorný nesúhlas s modelom výchovy, v ktorom dieťa bolo nútené „pomáhať“ rodičom. Vždy, keď som počula vetu „Veď sa o teba starajú, živia ťa, dávajú ti, čo potrebuješ, tak je tvoja POVINNOSŤ im to vrátiť…“, v mojom vnútri znelo jasné „Nie, takto to nie je dobré, takto to nemá byť…“

Keď sa mi narodil syn, cítila som, že to chcem inak. Prijala som svoju plnú zodpovednosť za jeho výchovu a uznala som, že keď som sa vedome rozhodla, priviesť na svet dieťa, je súčasťou mojej rodičovskej zodpovednosti, postarať sa oňho, dať mu všetko, čo potrebuje, kým nebude schopný, postarať sa o seba sám. Ak sám, zo srdca, niečo urobil, poďakovala som a ocenila to, ale nenútila som ho. Musela som čeliť tlaku rodiny aj okolia, pretože „je predsa POVINNÝ“ a „Musíš ho prinútiť…“, aj mojim vlastným „škriatkom“, ktorí vyliezali z podvedomia a spochybňovali, či by som predsa len nemala použiť manipulačné techniky, vydieranie, príkazy a povely, aby si upratal izbu, pomohol mi v záhrade či pri domácich prácach… Moja odpoveď znela „Nie je VINNÝ, preto nie je PO-VINNÝ – ja som prijala zodpovednosť, starať sa oňho a on mi nie je nič dlžný…“ Ale nikdy som si nebola úplne istá, k čomu môj model „nevýchovy“ povedie, jednala som celkom inštinktívne…

Vždy, keď som však otvorene a s úctou k nemu požiadala o pomoc, okamžite mi ju poskytol, bez príkazov a nátlaku a robil to dobrovoľne a s láskou. Postupne, ako prijímal svoju mužskú úlohu, sám, z vlastnej iniciatívy, prevzal na seba práce okolo domu, ale záhrada a domácnosť ho nezaujímali, preto „nepomáhal“. Pred niekoľkými dňami prišiel za mnou a s výrazom spokojného „leva“ (je to jeho slnečné znamenie) povedal „Mami, som na seba taký hrdý, že som si uvedomil, že chcem mať okolo seba čistý priestor, že som sám od seba vyčistil celú posteľ, vyvetral matrace aj periny…“ V mojom vnútri sa zdvihla vlna, ktorá odhalila môj starý program z rodiny a vnútorný hlas hovoril „Ako môže byť spokojný? Za čo je na seba hrdý? Veď to je samozrejmosť, už to mal robiť dávno… A ešte sa za to chváli a oceňuje? Za to, čo je samozrejmé?“

Ostala som sedieť v nemom úžase, keď som si uvedomila, že takto som celý život jednala sama so sebou – všetko, čo som robila, som považovala za samozrejmé, nikdy som sa nenaučila oceňovať, uznávať, skutočne úprimne sa pochváliť. Na jednej strane moje vnútorné dieťa túžilo po pochvale a ocenení, preto som robila možné aj nemožné, aby som „zapôsobila“ na ľudí, ktorých som považovala za „autority“, alebo som ich obdivovala a uznávala – na druhej strane som ich uznanie a pochvalu nikdy nebola schopná prijať a „vstrebať“. Nedokázala som sa pochvalou, ocenením a uznaním skutočne vyživiť, nechala som ju len „stiecť“ po povrchu, lebo moje srdce bolo zatvorené pred potrebami môjho vlastného vnútorného dieťaťa. Dokonca (a tu mi vytryskli slzy a cítila som silnú bolesť v hrudi) som sa naučila, oceňovať sa za to, že sa neoceňujem, uznávať sa za to, že sa neuznávam, považovať za hodnotné to, že všetko, čo urobím, beriem ako samozrejmosť…

Musel prísť veľký učiteľ, v podobe môjho syna, aby mi ukázal hĺbku mojej sebadeštrukcie, aby mi ukázal moje tiene cez svoje vlastné svetlo. V priebehu niekoľkých minút sa vo mne zrútilo niekoľko mojich aspektov, narušili sa niektoré staré špirály vývoja, a ja som pocítila nesmiernu vďačnosť za to, že som ako matka mohla toto dopriať svojmu dieťaťu. Že som ho nechala, dospieť k poznaniu, čo je preňho dôležité, jeho vlastným tempom a prirodzenou evolúciou. Na vlastné oči som uvidela rozdiel medzi „iniciáciou“ a „iniciatívou“. Zarezonovala mi v hlave veta z mojej obľúbenej knihy „Reč emócií“, že „aj znásilnenie je iniciácia – síce iniciácia nevhodným človekom, v nevhodnom čase a nesprávnym spôsobom, ale stále je to iniciácia…“ a uvedomila som si, že každá iniciácia zvonku, aj v tom najlepšom úmysle, v sebe nesie potenciál „znásilnenia“ nášho vnútorného dieťaťa.

Keď však svoje vnútorné dieťa hýčkame, staráme sa oň, pretože sme prijali zodpovednosť za jeho zdravý vývoj a spokojnosť, nechávame ho dospieť jeho vlastným tempom, vnútornou evolúciou k bodu, v ktorom bude robiť to, čo cíti, z vlastnej vnútornej „iniciatívy“. Keď prestane byť tlačené strachom z neprijatia, neistotou, nedôverou v seba samé, samé dospeje k rozhodnutiu, dospieť a prejaví iniciatívu. Nebude jednať z vonkajšieho tlaku, ale z vnútornej inšpirácie. Vonkajší tlak, „iniciácia“ totiž obvykle vyvoláva pocit nedostatočnosti – niečo neviem, nedokážem, preto „by som sa to mal naučiť“, „musím to zvládnuť“, kdežto iniciatíva vyvolá pocit „Som na seba hrdý, že som to dokázal sám…“

Novolunie v Rakovi spolu s energiou zatmenia môžu otvoriť práve túto tému, pocitov „nedostatočnosti“, bolesti starých „iniciácií“, ktoré sme zažili preto, že nás niekto považoval za nedostatočných a neschopných, alebo v nás vyvolal pocit, že sme „povinní“ niečo urobiť“, lebo sme niečo „dlžní“. Merkúr, ktorý sa vo štvrtok vydal na svoju retrográdnu púť krajinou Raka, nás môže vracať k starým spomienkam na naše detské sny, ale aj zranenia… Pocit neschopnosti a nedostatočnosti nám takto vytvoril tieň, ktorý stojí medzi naším božským a ľudským Ja a cez ten tieň nevidíme svoju žiaru, svoje Slnko… Keď sa sústredíme na to, v čom nie sme dosť dobrí, naše ľudské Ja sa k božskému dvojčaťu nedokáže priblížiť a stráca s ním spojenie.

Tento Slnovrat nám umožňuje, uvidieť sa „inak“, prehliadnuť ilúzie tieňov a uvidieť svoju žiaru – koronu, presvitajúcu za tieňom Luny. Uvedomiť si, že naše Slnko nezmizlo, je len zatienené a z druhej strany osvetľuje tieň, ktorý môžeme objať, spoločne s naším Slnkom, presvetliť ho a rozpustiť v teple… Môžeme uvidieť, v čom sme silní, namiesto upriamovania pozornosti na to, v čom sa považujeme za „slabých“. S trochou nadsázky – u Karla Gotta svet nezaujímalo, že možno nedokáže umyť okná bez šmúh, ale všetci si budeme pamätať jeho Lady karneval… A pri pohľade na Boticelliho Primaveru tiež neriešime, že božský Sandro možno nevedel upiecť chlieb. Nezaujímajú nás nedostatky tých, ktorí svetu odovzdali svoje dary, pretože ich Slnko bolo také žiarivé, že rozpustilo ich tiene.

Hoci k Slnovratu patrí tradične ľubovník, v tomto roku cítim, že ešte nedosiahol svoju plnú silu. Jupiter v Kozorožcovi nás učí pokore a skromnosti aj v užívaní darov Mamičky Zeme – v tomto roku si skutočne vážim každú byľku, ktorá mi je dopriata, lebo za bylinkami musím putovať ďalej, aby som nazbierala dostatok a aj súčasné počasie zberu a spracovaniu veľmi nepraje. Vzhľadom na esenciu Matky, Deméter, ktorá je v tomto období veľmi aktívna, vnímam ako najsilnejšiu podporu počas týchto sviatkov lipu. Ak u vás už kvitne, doprajte svojmu vnútornému dieťaťu láskyplný čaj z jej sladkých kvetov, alebo aspoň prítomnosť jej liečivého objatia…

Celou bytosťou nám všetkým želám, aby tento výnimočný a jedinečný sviatok Slnovratu bol oslavou nášho vnútorného svetla, spojením nášho ľudského a Božského Ja v objatí, v ktorom sa rozpustia všetky tiene… Aby sme uvideli a prijali svoju silu, krásu a dary, ktoré sme prišli žiariť do sveta, aby sme priniesli svetlo, vyživujúcu silu a teplo lásky. Želám nám, nech sa naše vnútorné dieťa znovuzrodí do sily inšpirácie, radosti a vedomia Majstra- tvoriteľa, ktorý tvorí s vnútornou silou a iniciatívou, ktorá vyviera zo srdca…

Požehnaný sviatočný víkend všetkým.

Zdroj: Čarovné dary Země