Aktuálně na nebi…

Slnko je práve v polovici svojej púte kráľovstvom Panny, kde nás inšpirovuje a motivovuje k zhodnoteniu predchádzajúcej – svetlej a aktívnej – polovice roka, s jeho podporou môžeme roztriediť výsledky nášho doterajšieho tvorenia, konania a všetkého, čo nám predchádzajúcich 6 mesiacov prinieslo. Vidíme, akú úrodu nám priniesli naše myšlienky, slová a činy, zhodnocujeme, s čím sme spokojní, čo je ešte v našom živote funkčné a čo potrebujeme zmeniť, hľadáme a objavujeme riešenia a nové spôsoby, aké zmeny potrebujeme urobiť tam, kde nie sme spokojní s výsledkom (a že Panna dokáže byť prvotriedne nespokojná) a tiež, ako ešte vylepšiť tie oblasti, v ktorých spokojní sme (lebo Panna vie, že vždy to môže byť lepšie)… Samozrejme, ku krajine Panny patrí aj neurotická potreba, mať všetko pod kontrolou a starosti o budúcnosť – bodaj by nie, jej úlohou je, pripraviť nás na neúrodnú polovicu roka a zabezpečiť, aby sme mali naozaj kvalitné zásoby všetkého, čo potrebujeme, aby sme nasledujúce obdobie zimy, tmy a neúrody zvládli.

V krajine Panny vládne praktickosť, jednoduchosť, každodenná rutina a snaha o dokonalosť, archetypálna kvalita Slnka v Panne je zosobnená bohyňou Hestiou, patrónkou domácnosti a tepla rodinného krbu. Hestia bola vždy uctievaná jednoduchými, každodennými úkonmi, bola vzývaná pri každom zapálení ohňa v kozube alebo sporáku, pri každej príprave jedla, aj pri umývaní riadu potom, ako nás jedlo nasýtilo, pri zametaní podlahy i zapálení sviečky pri večernej modlitbe. Nepotrebovala, ani nevyžadovala veľkolepé obrady, poznala svoju hodnotu a vyžadovala len to, aby ju ľudia uctievali cez každodenné skutky, aby si uvedomovali hodnotu všetkého, čo v živote považujeme za samozrejmé a občas aj otravné (až dokiaľ to nestratíme)…

Hestia však mala aj svoje chrámy, v ktorých jej panenské kňažky – Vestálky – slúžili svojej bohyni neustálou snahou o zdokonalenie svojej čistoty. Aj túto stránku Panny môžeme prežiť a precítiť v „panenskom“ období – potrebu neustále sa zdokonaľovať, sprevádzanú nespokojnosťou a pocitom vlastnej nedokonalosti či nedostatočnosti, možno aj frustrácie z vedomia, že medzi aktuálnou situáciou a vytýčeným cieľom je ešte pridlhá cesta. Táto stránka Panny dokáže naozaj zošrotovať, preto občas potrebuje pripomenúť, že keď nejde o život…

Práve preto uprostred slnečného obdobia Panny prichádza do tejto dokonale upratanej krajiny, v ktorej vládnu fakty, jednoduchosť, čistota a každodenná rutina, prenádherná éterická bytosť – Luna z kráľovstva Rýb. Ako to už pri energii býva – zákony jej krajiny sú úplne opačné, ako sú zákony krajiny, ktorú navštevuje. Tam, kde je v Panne pevná zem a fakty, realita a racionálne riešenia sú nadovšetko, kde si cena pevnosť, istotu, bezpečie, je v kráľovstve Rýb voda v jej šírke i hĺbke, nekonečná a premenlivá, rozhodnutia sú tvorené pocitmi a intuíciou a povinnosti sú nahradené tvorením z okamžitej inšpirácie.

Ak je Slnko v Panne pevným brehom, Luna v Rybách je potôčikom, riekou, či nekonečným oceánom. Luna v Rybách prichádza do krajiny Panny, aby jej (a nám) pripomenula, že hoci sa život odohráva zdanlivo na brehu, na pevnej zemi, tam sa dejú okolnosti našich životov, o kvalite nášho prežívania rozhoduje to, ako sa v prežívanej realite cítime. Čokoľvek rastie, kvitne, dozrieva na brehu, sa v zrkadlovom obraze odráža na hladine nášho emocionálneho sveta a jasnosť a kvalita odrazu závisí od toho, či je hladina našich emócií pokojná a hladká, alebo rozčerená, či sú naše vnútorné vody hlboké, alebo plytké, či je dno kamenisté, piesočnaté, alebo bahnité…

Zažila som to mnohokrát – zažívala som zdanlivo „dokonalú“ realitu, všetko som robila „správne“ a podľa pravidiel, vzorne som preberala zodpovednosť a plnila „povinnosti“ … ale neprinášalo mi to radosť, odraz vonkajšej reality na hladine mojich vnútorných vôd ma nenapĺňal ľahkosťou, mierom, láskou… A naopak, zažila som obdobia, keď zdanlivo nič nešlo „podľa plánu“, keď boli porušené pravidlá a zdanlivo som sa chovala nezodpovedne, ale moje vnútro bolo pokojné a čisté a hojdala som sa na vlnách radosti.

V krajine Panny sú zvyknutí, mať „dobrý pocit“ z plnenia povinností, dosahovania dokonalosti, čistoty, majú radi, keď má život systém a poriadok, keď je všetko usporiadané, prehľadné… Keď vopred vedia, čo majú robiť, keď sú pripravení na všetky eventuality a majú na všetko aj plán B a C… Dáva im to pocit bezpečia… A zrazu príde nejaká morská víla, ktorá im jedným pohybom ľahučkých šiat dokáže zrútiť starostlivo usporiadané taniere a poháre na spoločnom stole. Prebúdza tým všetky strachy a neurózy, ktoré Panna ukrýva za zdanie dokonalosti a usporiadanosti. A je to nevyhnutné, aby Slnku v Panne narušila presvedčenie, ktorému tak rado verí – že svet, život, aj človek je v poriadku a hodný uznania a lásky len vtedy, keď je dokonalý, čistý a usporiadaný… že nedokonalosť je hodná odsúdenia, chyby musia byť napravené (v horšom prípade potrestané), neporiadok uprataný…

Luna v Rybách s láskavým úsmevom a zasneným pohľadom pozerá pripomína Slnku v Panne, že svet je dokonalý práve jeho nedokonalosťou, že chaos je prirodzeným poriadkom Vesmíru a priestorom, v ktorom sa rodia hviezdy, že chyby a omylnosť sú ľudské a nemajú byť trestané, ale objaté a milované. Lebo milovať dokonalosť, usporiadanosť a čistotu je také ľahučké, to dokáže každý – ale zamilovať sa do chýb a nedokonalostí, to si žiada mocné uvedomenie si a precítenie Boha vo vlastnom srdci. Luna v Rybách berie Slnko v Panne za ruku, pritláča si ju na srdce a hovorí: „Prosím, aspoň na túto chvíľu sa zastav, upokoj, prestaň všetko čistiť, usporadúvať a zdokonaľovať a pozri sa na hladinu svojho vnútorného oceánu… Ako vidíš tú bytosť, ktorá sa odráža na hladine? Vidíš jej krásu? Vidíš lásku a božské svetlo, ktorou je naplnená? Ak nie, prišiel čas, aby si vyčistila svoju vnútornú vodu, svoj emocionálny oceán – v opačnom prípade sa aj ten najdokonalejší svet, ktorý stvoríš na brehu, bude odrážať v krivom zrkadle…“

Panna počuje slovo „vyčistiť“ a je vo svojom živle… ale zisťuje, že v premenlivej a neustále sa hojdajúcej krajine Rýb jej čistiace a upratujúce mechanizmy nefungujú a neuroticky sa rozplače a zrúti na brehu. Luna v Rybách ju objíma a ukazuje jej, že jediný spôsob, akým je možné vyčistiť naše emocionálne vody, je, rozpustiť všetko, čo ich znečisťuje a zakaľuje, v čistej, bezhraničnej láske otvoreného srdca. Všetko, čo nám bolo predkladané ako nechcené, všetko, čo sme sa naučili odmietať, všetky naše nechcené podoby, ktoré sme pochovali na dno nášho emocionálneho oceánu – a ktoré z toho dna ovplyvňujú a krivia odrazy reality na hladine a tým ovplyvňujú naše vnímanie skutočnosti – objať, prijať v otvorenom srdci a PREĽÚBIŤ… úplne presiaknuť Láskou. Prijať, čo bolo neprijaté a „neprijateľné“ a zamilovať sa do všetkého, čo nikdy neokúsilo lásku.

Keď prijmeme ponuku Luny v Rybách a vkročíme s otvoreným srdcom do našich vnútorných vôd, rozvírime hladinu a často aj bahno a piesok na dne, pod ktorými sme ukrývali naše nechcené a odmietané podoby, aj neprecítené emócie, ktoré sme si nedovolili precítiť. Preto býva Spln v Rybách často silno emocionálny a mohutne vyplavuje všetko, čo sme „pochovali“ v snahe, necítiť SA/SEBA… Ale toto nám Luna v Rybách nedovolí, ona vie, že len vtedy, ak SEBA plne cítime, ak vnímame celou bytosťou každý svoj aspekt a každý svoj pocit, ak dovoľujeme emóciám, aby nami voľne prúdili a boli plne precítené, v celej ich šírke a hĺbke, sme celiství a spojení s vlastným zdrojom, tak, ako je rieka spojená so svojím prameňom.

Luna v Rybách nás prinúti, počúvať príbeh našej vnútornej rieky – ukáže nám, ako sa postupne premieňala, rástla, ako sa koryto prispôsobovalo mohutnému prúdu emócií, ktoré pribúdali a silneli v súlade s príbehom nášho života. Každá rieka pozná svoj prameň, svoj zdroj, vie, že vyviera z hlbín Zeme, z ktorej sa všetko rodí a v ktorej je všetko spojené. Vie, že raz dospeje ku svojmu koncu a spojí sa s ostatnými riekami v oceáne, v ktorom sa aj tak všetky vody, všetky príbehy zmiešajú a zjednotia. Každá rieka vie, že z jednoty sa zrodila a v jednote sa jej príbeh skončí, ale zároveň, po celej dĺžke svojho toku odráža príbehy, ktoré sa odohrávajú na jej brehu. Príbehy, ktoré sú jedinečné iba pre ňu a ktoré sú zároveň súčasťo veľkého Príbehu, ktorého pointu sa dozvieme až po rozplynutí sa v jednote oceánu.

Aby bol príbeh harmonický, je dôležité, aby to, čo sa odohráva na brehu, vytváralo na hladine obraz, ktorý nám spôsobuje radosť, ktorý je v súlade s piesňou nášho srdca. A práve tu sa vytvára priestor pre zjednotenie energie Rýb a Panny v okamihu Splnu – stretávajú sa v tom, čo majú obe tieto polarity spoločné, a to je SLUŽBA. Panna je služobníčkou každodennou, praktickou, hlboko oddanou ani nie tak svetu, ktorému slúži, ako skôr službe samotnej. Jej najdôležitejším imperatívom je, stať sa dokonalou služobníčkou v jednoduchých, praktických skutkoch. Ryby slúžia všetkému živému a Vyššej moci, slúžia najvyšším ideálom nášho Božského Ja, ich imperatívom je súcit a najvyššia forma Božej lásky. Ak to poviem zjednodušene – najvyšší ideál Božskej lásky a súcitu, aký v sebe nosíme, v každodennej praktickej službe, v jednoduchých skutkoch, opakovaných každodenne tam, kde práve sme, s nástrojmi, ktoré máme k dispozícii. Toto je najvyšší potenciál, ktorý nám Spln v Rybách ponúka.

S podporou Splnu v Rybách dostávame príležitosť (vlastne, aby som vyhovela panenskému archetypu, nazvime to skôr úlohou), aby sa v nás vyplavil na povrch hlboko uložený sen našej duše, aby sme ho precítili a dovolili si, žiť ho v realite. Je nám umožnené, objaviť v srdci túžbu po dokonalom svete, v ktorom vládne ľudskosť, láskavosť, súcit a mier, teda najvyššie ideály Rýb a objaviť spôsoby, ktorými môžeme (a máme) práve my slúžiť týmto ideálom v každodennom živote. Aby naša rieka nasledovala svoju jedinečnú cestu s vedomím, že je napĺňaná z rovnakého zdroja, ako všetky ostatné rieky a spoločne tvoria Príbeh, ktorý sa zjednotí v okamihu, keď sa všetky rieky rozplynú v oceáne…

Luna v Rybách nás cez vedomie neustáleho spojenia so Zdrojom všetkého vedie k pochopeniu, že všetci sme súčasťou veľkého Príbehu a každý z nás má v sebe ukrytý čriepok veľkého SNA, veľkej Vízie Stvoriteľa. Keď otvoríme srdce všetkému, kým sme, kým sme boli my, kým sú a boli všetci, ktorí sú okolo nás a ktorí tu boli pred nami (v krajine Rýb vedia, že toto všetko sme stále my), keď to všetko objímeme vo svojom srdci a skrz-naskrz preľúbime, uvoľníme sa do procesu a objavíme najväčší dar Rýb – hlbokú a mocnú inšpiráciu a tvorivosť, ukrytú v našom srdci.

Spln v Rybách môže odomknúť mnohé emócie, ktoré sme pochovali na dne našich vnútorných vôd. Čokoľvek, čo teraz cítime, všetko, čo prežívame, je súčasťou tohto procesu – už to dávno nie je len o nás, ako jednotlivcoch, všetci sme nástrojmi, ktorými neomylná inteligencia Stvoriteľa vytvára celkom novú úroveň bytia. Túto inteligenciu Stvoriteľa nosíme všetci v sebe, v Božskom srdci. Magický Spln v Rybách prináša, okrem vyplavovania emócií, aj čarovné záblesky inšpirácie, vhľadov a precítenia kontaktu s energiou srdca.

Počas Splnu v Rybách – posledného Splnu pred Jesennou Rovnodennosťou, sa v prírodných kultúrach požehnávala tvorivosť a uctievala sa služba vyššiemu celku. V kolobehu roka sme doputovali k bodu harmónie medzi osobnou službou (Slnko v Panne) a službou Vyššiemu zámeru (Luna v Rybách), ktoré v okamihu Splnu stoja priamo oproti sebe. Pozerajú si do očí, vidia navzájom hĺbku a silu, v sebe ukrytú a nám dávajú príležitosť, uvidieť seba v žiarivom bode rovnováhy medzi nimi. Tam, kde v našom otvorenom srdci prijímame seba, ako nástroj služby najvyšším ideálom ľudskosti, Lásky a mieru. Toto všetko sa počas tohto Splnu odohrá s podporou Neptúna, ktorý nás zásobuje najvyššou inšpiráciou, najvyšších ideálov, viery v dobro, ľudskosť a lásku.

Vládca Panny – Merkur – sa práve v čase Splnu zastavuje a po celý víkend stojí na mieste a pripravuje sa na svoju trojtýždňovú retrográdnu fázu. Čakajú nás tri týždne, kedy bude naša pozornosť zameraná dovnútra, k hlbšiemu pochopeniu SEBA, svojich myšlienok, motivácií, presvedčení… So stacionárnym Merkurom sa počas tohto Splnu môže ešte zvýrazniť pocit, že nám to vôbec, ale že vôbec nemyslí… že sa nevieme vyjadriť zrozumiteľne ani sami pre seba, nie ešte pre niekoho iného… že si nerozumieme ani my sami, a už vôbec nám nerozumie nikto iný…. Táto „mentálna indispozícia“ môže našu vnútornú Pannu ešte viac neurotizovať, keďže sa nemôže tak celkom spoľahnúť na svoju najväčšiu silu… Zároveň nám však táto situácia dáva ďalšiu príležitosť, nechať pracovať Lunu v Rybách a obaliť do perinky súcitu, láskavosti a bezpodmienečného prijatia aj tú „neschopnú“ podobu seba

Mamička Zem nám neustále ponúka svoju pomoc – k Splnu v Rybách patrí medovka, ktorá pomáha otvárať ľudské srdce energii všeobjímajúcej lásky, túžobník, ktorý nám ukáže cestu, ktorou nás vedú naše túžby k zážitku Božskej lásky, praslička, ktorá prinesie schopnosť rozlíšiť to, čo potrebujeme uvoľniť a to, čo potrebujeme posilniť, očianka Rostkova, ktorá nám dáva dar multidimenzionálneho videnia, zlatobyľ, ktorá pomáha uvoľňovať emócie, aj cudzie energie, betonika, ktorá zmierńuje vnútorné konflikty, slez, ktorý prináša pocit bezpečia a dôvery v život. A samozrejme, kráľovná Splnu v Rybách – kapucínka, ktorá nám pripomína naše poslanie a vedie nás cestou našej duše. Ak ju máte doma, nezabudnite ju naložiť do alkoholu, tinktúra stvorená počas Splnu v Rybách bude skutočným liečivým a posilňujúcim elixírom. Odporúčam aj, ak už ste si tinktúru stvorili v predchádzajúcich mesiacoch, nechať ju osvietiť láskavým svetlom Luny v Rybách, dodá jej výnimočnú silu.

Želám nám všetkým, aby nám Spln v Rybách priniesol svoje najkrajšie dary, aby sme ich dokázali vidieť a prijať s otvoreným srdcom. Želám nás, nech nás naplní hlbokou a všeobjímajúcou Láskou a inšpiruje nás k intenzívnemu preľúbeniu seba-sveta-Života. Nech nás naše duše vedú k láskyplnému tvoreniu v súlade s volaním Božského srdca.

Nech sa stane“