Aktuálně na nebi…

V krajine Barana sa nám to poriadne zaplnilo – Merkur, Mars, Saturn, Neptun a Cheiron spoločne čakajú na okamih, keď sa Slnko a Luna stretnú vo vášnivom objatí. Táto chvíľa nastane v piatok popoludní, takmer na úplnom konci krajiny Barana. Obvykle býva Novolunie v Baranovi časom znovuzrodenia do vlastnej sily, do plného vedomia si Seba ako božského dieťaťa. Toto Novolunie však nesie veľmi špecifickú esenciu, o ktorej budem hovoriť večer v spoločnom ladení cez zoom (záznam bude k dispozícii na mojom hero hero). Stretnutie Slnka a Luny nastáva v tesnej blízkosti mocného liečiteľa Cheirona, ktorý je kľúčovým hráčom tohto Novolunia a jeho vplyvu by som chcela teraz venovať pár viet.

Cheiron putuje krajinou Barana od roku 2018 a upozorňuje nás na zranenia v „baraních“ energiách – teda v oblasti odvahy, sebaúcty, autenticity, dôvery vo vlastné sily, v otvára zranenia, ktoré sme utŕžili ako deti, tie, ktoré sme prevzali zo skúseností našich predkov, ale aj tie, ktoré sú uložené v kolektívnom vedomí, vďaka ktorým nedôverujeme svojej sile, alebo si ju nedovolíme používať, vyplavuje programy strachu a nedôvery, uložené v bunkách z rodu, aj z kolektívneho vedomia.

Cheiron vie, aké je zranenie boľavé – sám zažíval nekonečnú bolesť zo svojho zranenia. Chápe aj, že cheirónske zranenie má svoju dôležitú úlohu – motivovať nás k neúnavnému hľadaniu lieku, ktorým pomôžeme nielen sebe, ale aj iným. Cheironsky vplyv počas tohto Novolunia strháva náplaste, ktorými sme zakryli svoje zranenia, aby sme ich nevideli, ukazuje nám, kde sme sa snažili utlmiť bolesť „analgetikami“ (úniky, disociácie, závislosti, projekcia našej bolesti do okolia, hra na obeť a vinníka), len aby sme svoju bolesť necítili… Pripomína nám však aj to, že kým sa budeme vyhýbať cíteniu svojho zranenia, kým sa budeme vyhýbať zranenej časti SEBA, nemôžeme objaviť a uchopiť ani svoju silu… Jednou z úloh baranieho cheirónskeho zranenia je totiž stvorenie HRDINU.

V okamihu, keď zažijeme zranenie, silnú emocionálnu bolesť, naše vnútro sa rozbije na kusy. Jedným z tých kúskov je vždy tá naša ubolená časť a na jej ochranu si často stvoríme „hrdinu“. Ten následne slúži na to, aby chránil našu zranenú časť. Obvykle vytvorí mýtus, ktorý slúži na to, aby sa k nášmu zraneniu nikto nedostal a my mali dostatok času ho uzdraviť. Veľmi často sa však stane, že sa nám hrdina zapáči, preto zranenie neuzdravíme a radšej od svoju zranenú časť zamkneme do trinástej komnaty, aby sme ju ukryli. A potom zistíme, že s hrdinom sa žije oveľa lepšie, ako so zranenou a zraniteľnou časťou seba.

S hrdinom veríme, že sme schopní, dosť dobrí, šikovní, hodní lásky, obdivu a úcty. Predvádzame ho svetu a časom uveríme, že sme ON. A že tá zranená, boľavá časť nás k nám vlastne nepatrí. Potom robíme psie kusy, aby sme sa s ňou nikdy nestretli. Ak naša bolesť súvisí s odmietnutím, robíme všetko preto, aby nás už nikdy neodmietli, prispôsobujeme sa, stávame sa majstrami kompromisov, v ktorých radšej stratíme seba, než zázemie spoločenstva. Ak naša bolesť súvisí s neschopnosťou, zodrieme sa z kože, len aby sme neurobili žiadnu chybu, ktorá by nás mohla konfrontovať s pocitom, že nie sme perfektní. Bolesť z nedostatku uznania nás prinúti robiť všetko, aby sme boli uznaní a ocenení.

Hrdina bol stvorený – kto bol odmietnutý, naučí sa hľadať cesty k dohodám, vyjednávať a môže sa stať geniálnym diplomatom. Kto sa po kritike chýb cítil neschopný, vytvorí si zodpovedného a spoľahlivého hrdinu. Neuznaný a podceňovaný si môže vytvoriť hrdinu, ktorý ho motivuje vyštudovať školu a dosiahnuť úspech v povolaní. Alebo, môj prípad – strach z toho, že ma zavrhnú, ak budem náročná, stvorilo vo mne ústretovú a štedrú bytosť. Všetko by to bolo skvelé, keby…

Keby sme nezabudli na bolesť, z ktorej sa zrodil náš hrdina. Zabudli sme ju uznať, zabudli sme pripustiť pred sebou samými, že niekde v našom vnútri je zranená bytosť, ktorú sme zatvorili a robili sme možné aj nemožné, len aby sme ju už nikdy nemuseli vidieť. Moja blízka dušička, ktorá sa cítila v detstve osamelá a opustená matkou, ktorá po hádkach s otcom musela často odísť z bytu, robila možné aj nemožné, aby si udržala priateľov, aj za cenu straty vlastnej hodnoty. Priateľ, ktorý sa cítil ako „nie dosť dobrý syn“, dnes má problém nastaviť hranice vlastnému synovi, len aby nezažil opäť pocit, že nie je dosť dobrý otec…

S Cheironom v Baranovi od roku 2018 do roku 2026 prechádzame uzdravovaním zranení, z ktorých sa zrodili hrdinovia. Cheiron tu má dôležitú úlohu – postarať sa, aby bol náš hrdina slobodný, aby nemusel svoju silu, odvahu, svoje schopnosti, vyčerpávať v snahe, ochrániť naše zranené dieťa pred bolesťou, aby sme svoju energiu mohli venovať realizácii Seba v božskom príbehu.

Podľa čoho spoznáte, že máte neuznanú bolesť, skrytú za hrdinom? Podľa toho, že si v tomto období zažívate pocit neistoty v sebe samých, pochybnosti o tom, či ste naozaj tí, ktorí si myslíte, že ste. Či to, akí ste, je v poriadku… Či nepodliehate nejakým vlastným mýtom a bludom… Či neustále hľadáte cesty niekde „vonku“, lebo svojmu vnútornému hlasu nedôverujete… Či to, čo si myslíte a čo hovoríte, je pravda.

Cheiron v Baranovi nás stavia pred tieto otázky, nie preto, aby sme sa tým trápili, ale preto, aby sme mohli uznať bolesť, ktorú v sebe ukrývame. Aby sme za túto bolesť a jej uzdravenie prijali plnú zodpovednosť, aby sme nášmu hrdinovi uvoľnili ruky – keď uznáme svoje zranené časti, ošetríme svoje detské boľačky, uvidíme a pochopíme zranenia na sebaúcte, ktoré sa odovzdávajú po generácie v rodovom aj kolektívnom vedomí, hrdina ich už nebude musieť chrániť a bude môcť plniť svoju úlohu v našom živote.

Túto úlohu však nemôžeme objaviť, kým hrdina nie je slobodný. To je ten pocit neistoty, ktorý nám kladie otázky: „načo som vlastne tu? Ako mám naložiť s mojím životom? Kto som? Čo potrebujem?“, ktorý nám po sedem rokov prináša Cheiron v Baranovi. Na tieto otázky si odpovieme, len čo prijmeme svoju vlastnú silu a odvážime sa žiť to, kým cítime, že naozaj sme. Keď si dovolíme cítiť SEBA aj boľavých a zranených a nebudeme sebou manipulovať, potláčať sa, skrývať vlastnú silu ani slabosť len preto, aby sme necítili vlastnú bolesť…

Keďže je Cheiron dôležitým aktérom aktuálneho Novolunia, práve v týchto dňoch máme možnosť uvidieť, akého hrdinu sme si vytvorili ako ochrancu zranenia a ako zaobchádza s našou energiou.

Investujeme sa do dokazovania svojej sily, svojich schopností, svojej dostatočnosti – sebe alebo okolitému svetu? Vyčerpávame sa snahou získať uznanie, úctu, istotu, aby sme si vykompenzovali nedostatok vlastnej sebaúcty a sebadôvery? Kde a akým spôsobom konáme, aby sme zamaskovali neistotu? Ako by to vyzeralo, keby sme nepotrebovali chrániť svoju zraniteľnosť pred bolesťou a namiesto toho by sme investovali svoju energiu do ošetrenie našej bolesti? Ako by to vyzeralo – kam by sme investovali svoju energiu, čo by sme robili a čo by sme nerobili – keby sme sa cítili sebaistí, silní a schopní?

Všetky planéty, ktoré sa zhromaždili v krajine Barana, nás podporujú v plnom prijatí všetkého, kým sme – vrátane zraneného dieťaťa aj hrdinu, ktorý sa zrodil na jeho ochranu… a v tom, aby sme každej časti Seba umožnili postaviť sa na miesto, ktoré jej patrí. Aby hrdina mohol konať v súlade s naším poslaním, namiesto zachraňovania dieťaťa v nás… Zároveň sú pripravení podporiť nás, aby sme uznali všetko, čo pre nás náš hrdina urobil, uznať silu, odvahu, nezávislosť, ktorou nás obohacuje.

Len uznať, nič viac nemusíme. Baran je znamením bojovníkov, silných, odvážnych, ktorí zažili mnoho bolesti a ich tváre a telá sú pokryté jazvami. Sú na svoje jazvy hrdí, pretože vypovedajú o tom, že nesedeli doma pri peci, ani neležali na gauči. A toto Novolunie nám prináša príležitosť, uznať bolesť, ktorú sme zažili, a s ňou uznať a oslobodiť hrdinu, ktorý z tejto bolesti vzišiel. Uznať svoju silu, odvahu, otvorenosť, schopnosť prekonávať prekážky a dovoliť si, kráčať za svojím snom. Pokľaknime pred naším hrdinom, poďakujme sa mu, že chránil naše zranené časti, uznajme jeho silu a jeho schopnosti a symbolicky mu rozviažme ruky. Sľúbme mu, že o svoje zranenia sa postaráme my sami, že už nás nemusí chrániť. Dovoľme mu, aby použil svoje schopnosti na to, aby stvoril pre nás ten najkrajší život, aký sme si vysnívali. Pretože, presne to je jeho úloha

Šťastné a láskyplné Novolunie želám nám všetkým.

Světlana,