Aktuálně na nebi…

Svojich kostlivcov obvykle poznáme, hoci o nich nehovoríme a aj sami pred sebou sa tvárime, že neexistujú – veď sme ich predsa hodili do pivnice, tak už sú určite mŕtvi. A potom vylezú , aby nám pripomenuli, že ak sme pred desiatimi rokmi niekoho oklamali, tak si už do konca života nezaslúžime zažiť nič pekné. Alebo, že si zaslúžime odsúdenie, lebo sme nedokázali „dosiahnuť úspech“ (nech už si pod tým predstavujeme čokoľvek)… Alebo, že ako matky nestojíme za nič, lebo nám rupli nervy a nakričali sme na svoje dieťa. Argumenty našich sabotérov sú úplne logické, racionálne a ako všetko, čo bolo dlho skryté, majú vyvinutú majstrovskú schopnosť manipulovať našou mysľou.

Spln v Škorpiónovi v sebe nesie energiu osvietenia – presvetlenia vlastnej temnoty, zvedomenia toho, čo sa ukrývalo v krajine nevedomia. Na svojej ceste sa Budha musel stretnúť s Márom a jeho dcérami , oni boli jeho poslednou skúškou pred prebudením – osvietením. Skúšku zvládol vďaka tomu, že bol pozorný a neustále si uvedomoval, že Mára prišiel, aby preveril, či v Budhovej mysli nie je niečo, čo Budha ešte nepozná. Nie niečo, čo by tam „nemalo byť“, ako si to niekedy mylne interpretujeme – iba niečo, čo ešte nedokázal uvidieť, čo ešte nedokázal v sebe prijať, čomu sa otáčal chrbtom a tváril sa, že „toto nie som ja“. Pretože osvietenie rozhodne neznamená, že budeme len takí, akých SEBA milujeme a prestaneme byť takými, akých sami seba odmietame – súčasťou cesty k „osvieteniu“ je aj to, že v plnom prijatí uznáme a integrujeme neobmedzenosť podôb SEBA. Mára preto redstavoval aj Budhove staré presvedčenia o nadradenosti, či menejcennosti, krivde, vine, strachu, čiže všetkom, čo by Budhovi zastrelo vnímanie božstva vo svojom vnútri.

Budha vďaka svojej pozornosti, prehliadol Márove triky, pretože dobre poznal všetkých svojich vnútorných sabotérov, aj ilúzie, ktoré si svojimi bludnými presvedčeniami mohol vytvoriť. Vedel, že čokoľvek, čo mu „Mára“ ukazuje a predvádza, sú len ilúzie, projekcie, vytvárané vystrašenými a neistými aspektami jeho bytosti, preto žiadnej z nich neuveril a so žiadnou sa nestotožnil. Jeho odpoveď vždy znela „Ty si Mára, teba poznám“ – čím Máru odhalil a tým odzbrojil. V tomto období nám Mára predstavuje všetkých našich vnútorných sabotérov, nahadzuje háčiky s „návnadami“ pre našu myseľ a snaží sa nás, cez naše presvedčenia, zviesť z cesty k pochopeniu a prijatiu božskosti v nás a každej živej bytosti.

Preto vyťahuje z pivnice kostlivcov a snaží sa nás presvedčiť, že sme to my – tie špinavé, nepekné bytosti, ktoré sme zatvorili do tmy, aby sme ich nevideli my, ani nikto iný. Napríklad kostlivec „keď nedosahujem uznanie autorít, nie som dosť dobrý“… alebo „Nemám hodnotu, keď nepodávam výkony“, alebo „Som neschopná, lebo nespĺňam očakávania svojho okolia“… „Som obeťou okolností, ľudí, nemám moc niečo zmeniť…“ alebo „Život je ťažký, ľudia sú zlí, ubližujú si…“ Mára sa nám môže predstaviť ako naša bezmocnosť a strach… Môže nás vábiť aj našimi túžbami,cez ktoré si kompenzujeme zranenia – napríklad túžbou po uznaní, túžbou, niečo „niekomu dokázať“, túžbou byť krásni a večne mladí, túžbou mať veľa, byť niekým … To neznamená, že tieto túžby nie sú v poriadku, pokojne ich môžeme mať a napĺňať, ale kým budú pre nás kompenzáciou pocitu nedostatku alebo nedostatočnosti, bude nás ich naplnenie stáť neúmerne veľa energie, času, zdrojov, až nakoniec zistíme, že nám ich naplnenie ani neprinieslo očakávaný výsledok. Uvidíme spúšťače svojho hnevu, strachu, neistoty, krivdy, viny… Každému sa Mára ukáže práve v tej podobe, ktorá je nám vlastná. Jediné, čo potrebujeme, je byť pozorní a spochybniť každú myšlienku a každú informáciu, ktorou nám naša myseľ máva pred očami.

Kým svojich Márov nerozpoznáme, je náročné, možno aj nemožné, im neuveriť. Ako neveriť sebe samému, mysli, s ktorou sme boli zvyknutí sa identifikovať? Títo sabotéri sú časťou nás… Sú to tie podoby nás, ktoré utrpeli zranenia, ale so zaťatými zubami a cez slzy kričali „nebolí, nebolí“. V tej chvíli sme sa rozhodli, že nás ten, kto nám ublížil, neuvidí trpieť, že mu nedoprajeme tú radosť z „víťazstva“ a zatvoríme svoju bolesť do pivnice. A my si ju zažívame znovu a znovu, len si ju nevieme spojiť s tou zranenou časťou seba, ktorej sme sa vzdali. S tou časťou, ktorá stále čaká na to, kedy ju objímeme a uzdravíme.

Najmä, ak sme uverili teórii, že kým nám čokoľvek v živote spôsobuje bolesť, znamená to, že niečo s nami nie je v poriadku. Dokonca som sa stretla s názorom, že skutočne „vedomého“ človeka spoznáme podľa toho, že v žiadnej situácii necíti bolesť. Boli by ste ochotní uveriť, že vaše telo je zdravé len vtedy, keď necítite bolesť, ani keď sa udriete, porežete, popálite? Museli by ste mať kožu z betónu – a to nemáte… A emocionálne telo je úplne rovnako citlivé, ak nie citlivejšie, ako to fyzické.

Ak na vás niekto zaútočí, zabolí vás to. Ak narazíte hlavou do steny svojich presvedčení, zabolí vás to. Cítime bolesť, sklamanie, strach, neistotu,krivdu, vinu… a nevypovedá to o tom, či sme dostatočne „vedomí“ – vypovedá to o tom, že sme citlivé ľudské bytosti. A najväčšiu bolesť nám vždy spôsobí spochybnenie našej hodnoty – pretože tým spochybňujeme svoju skutočnú podstatu, božstvo, ktoré nás stvorilo a zanechalo v nás svoju pečať.

Nebojme sa teda, priznať si, keď cítime emocionálnu bolesť, ale pokojne ju uznajme, a uznajme aj svoje právo ju cítiť. Vnímajme ju ako nástroj, ktorý nás vracia k sebe samým. Pretože o tom, že sme uzdravení a emocionálne silní, nesvedčí to, že necítime žiadnu bolesť, ale to, že k nej nepridávame žiadne myšlienky, že si vo chvíľach bolesti nevytvárame nové a nové emocionálne „háčiky“, ale s láskou a úctou sa o svoje zranenia postaráme a uzdravíme ich.

Byť pozorní a vnímať, ako SA/SEBA cítime, je najlepšou cestou, ako sa pripraviť na transformačný Spln v Škorpiónovi. Ak sa cítime nepríjemne, ak cítime bolesť strachu, krivdy, viny, sebaľútosti, zlosti, žiarlivosti, či akejkoľvek inej emócie, neutekajme od nich, nesnažme sa ich necítiť a pritom dobre pozorujme svoje myšlienky. Dovoľme si prežiť akýkoľvek pocit, nezastavujme ho, kľudne ho vyplačme, vykričme, s vedomím, že tento pocit je náš, nikto iný nie je zodpovedný za to, ako sa cítime, ani nemá povinnosť postarať sa, aby sme cítili niečo iné.

Toto obdobie nás aj tak pravdepodobne bude lákať skôr k samote a stiahnutiu sa dovnútra, než k nejakým spoločenským aktivitám. Uvedomovať si svoje pocity, preskúmavať svoje myšlienky a spochybniť každú, ktorá by nás chcela presvedčiť, že takí, akí sme, nie sme v poriadku – či, že niekto iný nie je v poriadku. Keď odhalíme svojho Máru, prestaneme rozvíjať myšlienky, ktoré nám podsúva a tieto myšlienky pokojne odplávajú preč z našej mysle. Takto sa vytvorí v mysli priestor, ktorý môže byť naplnený Duchom. A to je účel Splnu v Škorpiónovi – dovoliť Duchu, aby naplnil hmotu čistou energiou božskej lásky.

Podporou nám je aj Merkur, ktorý ešte stále cúva krajinou Barana a práve v čase Splnu sa zastaví na mieste a zatlačí na tie najcitlivejšie miesta v nás. Počas troch týždňov cúvania nepodporoval komunikáciu s vonkajším svetom, ale naopak, vytváral a podporoval komunikáciu s naším vnútrom, so všetkými aspektami seba. Naše vnútorné dieťa, vnútorný muž i žena vo všetkých ich podobách, naše chcené i nechcené, želané i neželané aspekty, tie podoby, ktoré milujeme a radi ukazujeme, aj tie, ktoré vnímame ako ohrozujúce a teda ich zatvárame do pivníc a trinástych komnát – títo všetci netrpezlivo čakali na retro-fázu Merkura, aby dostali našu pozornosť, aby boli konečne videní, vypočutí, aby sme s nimi nadviazali blízky kontakt.

Retro-Merkur tiež praje spomienkam, dočisťovaniu vecí z minulosti, takže môže prinášať do cesty aj ľudí, s ktorými sme sa dávno nevideli, môže nám pripomenúť knihy, ktoré sme kedysi čítali a teraz majú pre nás nové odkazy, oprašuje zabudnuté sny a zámery, umožní nám uzavrieť, čo ostalo otvorené, uzdraviť staré zranenia a vyčistiť stôl od starých a nefunkčných myšlienkových presvedčení. Práve tieto na nás môžu vyskakovať z nášho podvedomia, strašiť nás svojimi strachmi, zneisťovať pocitmi nedostatočnosti, desiť predstavami nedostatku, vábiť túžbami po niečom, čo nám umožní, vzdialiť sa od seba…

Prišiel čas, všetkých ich uvidieť a s láskou svojmu vnútru povedať: „Ja sa ťa nebojím… ty si Mára, teba poznám…“ Rozpoznaním svojich Márov a uvedomením si, že sme to my sami, že to my sme si svojho Máru vytvorili a môžeme ho objať a preľúbiť, sa uzatvorí bludný kruh nedostatku a bezmocnosti, aby sme mocným Splnom mohli vystúpiť z kruhov a vydať sa na cestu po špirále Života.

Výnimočnou udalosťou týchto dní je aktivovaný Portál Blahobytia – dlho očakávaná konjunkcia Jupitera a Uranu v Býkovi. V astroklube som sa jej venovala dostatočne, tu si len dovolím spomenúť, že nám táto jedinečná konštalácia prináša príležitosť doslova kvantových skokov do vedomia Prosperity cez aktiváciu vedomia SEBA ako Zdroja všetkého… a tým tvorenia celkom nových úrovní reality. Je to príležitosť, doslova deaktivovať všetky emocionálne náboje nedostatku, nedostatočnosti, strachu, odporu – teda všetky tie, ktoré sme uvideli, osvetlili a prijali… a zároveň aktivovať neobmedzené vedomie SEBA ako Zdroja svojej prosperity a Blahobytia.

V tomto silnom období môžeme využiť pomoc bytostí z ríše Mamičky Zeme, prospeje nám medovka, ktorá nás naplní energiou lásky, túžobník brestový, ktorý nám pomôže uvidieť iskru lásky vo všetkom, čo sa v našom živote odohráva, v každom našom pocite, v každej našej skúsenosti, pamajorán, ktorý vnesie pokoj do našich myšlienok a otvorí dvere múdrosti Ducha a nenahraditeľný stavikrv vtáčí, ktorý nás povedie k uzdraveniu všetkých zranení.